Zvláštny deň

Ráno..pol ôsmej, je mi teplo, príjemne. Viem, že hodiny neodvratne tikajú a tak by som chcel zastaviť čas. Cítim sa fajn, bezpečne, hreje ma výhrevné teleso. Dočasné ale tak krásne, škrabanie vo vlasoch, hlava na hrudi. Nechcem opustiť toto miesto. Ale viem, že musím. Spoločný odchod...


Obed...pomaly sa zmierujem so skutočnosťou. Čochvíľa nasadnúť na vlak. Detváky naháňajú holuby, mládežníci žobrú na záchranu lesov. Zapípanie a ja sa vnútorne usmejem..samozrejme, že rád zájdem na obed. Nič v jedálnom lístku, tak nakoniec káva. Vidím ten nepokoj, nemáš chuť ani jesť, nejako to absorbujem a vo vnútri sa roztrasiem. Nie je to dobré, nelepší sa to. Chceš niekam utiecť od tohto všetkého, vymýšľam návrhy, volám Ťa k nám akokoľvek bláznivý nápad to je.
Sedíme v parku, príjemné jesenné slnko, len okolo nás taživá nevidiťeľná hmla. Fajčíme jednu od druhej, nevieš ako ďalej, nič Ťa nebaví, opäť sa to rozvinulo, máš smutné oči, cítim sa tak bezmocne a tak by som chcel pomôcť, neviem ako..nevieš ako, nemáme kam utiecť. Mlčíme..zanadávam si na skurvené katolícke konzervatívne Slovensko. Ponúkam úbohú náhradu, skryte držim pár tvojich prstov..stískame chvíľu dlane. Odprevádzam Ťa. Vlak odišiel ale veď pôjde ďalší.



Interiér vcelku vychytenej reštaurácie..15.30...skúsil som jej zavolať, veď čo tu budem sám, našla si čas, bol som rád. Kočka ako vždy, vzhľad usmiatej optimistickej biznis girl. Objednáme si, klábosíme ako vždy, čo nové. Vždy Ťa rád stretnem...často kecáme o Tvojej robote..akosi mám pocit, že chcem pomôcť, spomínam kamošov a už sa to spustí.
Mám divný pocit...nadhodím aké nelichotivé veci som sa dočítal o vašej oblasti podnikania.."blogy sú blbosť, tam si každý píše čo chce"...zásadne sa chceš vyhnúť slovám financie..najdôležitejší je klient..vravíš o vzdelávaní (nákladovo len káva, minerálka a priestory..za 4 stovky)..certifikátoch..ako to pekne ukáže v C.Včku..."Dáš mi na toho kamoša číslo ?"..Odmietam. "Ide len o kávu, nič záväzné, vysvetlím čo a jak, ale ešte tento týždeň potrebujem vedieť, lebo je posledné miesto v programe, niekto pre chorobu nepôjde." Ja žasnem. Čísla , výhody, hypotéky...si z tej práce nadšená, veď tvoji klienti chcú investovať 7 mega tento mesiac, hocaká pobočka by sa hneď trhala. Ale toto je pecka.."to nie je práca, to je životný štýl"...akosi už nemám pochýb, že brainwashing riadiace tréningy, či ako to mám nazvať asi mali nejaký efekt. Cítim sa divne, ešte že už musíš ísť naspäť do práce a ja na stanicu.
Volá nejaká spokojná klientka, neviem či chceš robiť dojem. Pri rozlúčke nezabudneš pripomenúť, že dať vedieť s tým známym..vraj si zvyknutá na odpoveď nie.


Polku cesty mi to húta v hlave. Asi sa už budem oblúkom vyhýbať týmto témam, bavme sa radšej o starých časoch. Si to vôbec ty ? Tá Zuzana, ktorú som mal/mám tak rád..

Zvláštny deň..