Zachvátil ma nejaký pocit bezcieľnosti..ľudia za niečim väčšinou idú, úspech, kariéra. Zamyslel som sa - moje najbližšie ciele sú kedy bude grilovačka, kedy pojdem von a budem niekde s niekym. Tá pasivita zo mňa asi sála k tým ľuďom, ktorí ma bližšie poznajú...a lezie im na nervy..Hnedoočko, emigrovaný ženevský Bubu.. to je asi len málo príkladov.
Včera som po dlhej dobe opäť niekoho zasvätil do tajných informácií. Podal mi ruku, usmial sa a povedal, že je to všetko v poriadku. Dúfam, že bude, ukáže čas. Ešte, že tí ozajstní priatelia sú stále nemenní a vieš, že aj po mesiacoch rokoch si máš s nimi čo povedať a vybuchuješ od smiechu.
Nejako je doma nervozita..nemusím oslavy a nemusím príhovory..snaď to nebude veľká trapárna..
Tak všetko naj oco.
4 komentáre:
Ten pocit bezcielnosti a pasivity velmi dobre poznam. Tiez takym niecim prechadzam. Ak prides na riesenie, daj vediet...
hm asi sa len nejako nakopnut..niekedy sa za to normalne hanbim,ale ked to jednoducho od seba odsuvam a ine veci su pre mna dolezitejsie
No ja si myslim, ze urcite nejako nakopnut. Napriklad kvolui niekomu? ;o)
hmm..no ano..mna treba kopat a kopat..len tahat sa musim sam a nie nechat sa..a inak zas striedavo oblacno..novy den a viac slnka..myslim v dusi
Zverejnenie komentára