More than words

Som závislý...nielen na láske, priateľoch, hudbe, možno nikotíne..ale aj na slovách. Dnes večer som pocítil absťák. Potrebujem slová aby som sa vedel, že všetko je jak má byť a v požondku.
Sufjan by sa mal prekrstiť na Tomáša..toho neveriaceho.

Neviem prečo sa fixujem na slová..keď viem, že vedia ublížiť, bolieť, zmiasť, viesť k nepochopeniu, nemusia znamenať vlastne nič. A tie mrchy zas vedia urobiť to, že si lietam, že sa škerím, pohladia, roztápajú ľadovce, povzbudia, uzmieria...nič asi fakt nie je jasne čierne a biele..ake objavné..zase trepem.

Akosi zabúdam na dôkazy bez slov...kde sú, keď som tu len ja sám..nevidím ich, necítim ich,všetko je také abstraktné..

Predbieham udalosti, v mojej hlave to predsa ide..chvíľu si naivne myslím, že všetky dôležité bytosti, okolnosti, celý vesmír pôjde podľa môjho cestovného poriadku...ako sa na chvíľku sám odrbem.

Čas..čakanie..odrátavanie..túžba..myšlienky..hmla..zariadime sa operatívne..inak to nejde, to prejde..ešteže sú tie slová, s ktorými na ten ďalší vlak počkám. Len či budú viac čierne alebo biele.