Čo vyplavil odliv...alebo príliv?!..God knows

Väčšinu času na mieste..asi ako jeden z tých šutríkov na fotke. Asi by to chcelo nejakú búrku, príboj aby ma to posunulo ďalej...ale ja vlastne rád ostávam statický, v zabehaných koľajách, nemám rád zmeny. Bojím sa ich a dlhšie si na nich zvykám. Možno toto je aspoň taký malý pokus o posun..aspoň o meter.
K písaniu človek myslím potrebuje pretlak myšlienok a pokoj. O to druhé sa mi stará môj podkrovný brloh a Bonobo...a ten pretlak ten si vyrobím sám, už si ho vlastne vyrábam pár dní, nečinnosť je na to ako stvorená.

Ako sa vyrába také husté kĺbko myšlienok,analýz, dohadov to možno vedia tí z podobného cesta ako ja. Stačí nevedieť čo so sebou, mať veľku zásobu citových jednotiek, nejakú tú štipku nespokojnosti, melancholie, sentimentu, neistoty a už sa nám to v hlave pekne varí..aspoň v tej mojej. Opakovane sa presviedčam, že tento koktail mi skôr robí rôzne obtiaže mimo tráviacich a predsa sa stále s chuťou pustím do konzumácie, ktorú následne konzultujem a otrávim tým aj ďalšiu obeť...a potom zaklope pani Depka alebo pani Nasratá..
Hneval som sa, vrčal som a kopal ako malé dieťa, držalo ma to fakt nejako pár hodín a kvôli akej blbosti...a na druhom brehu otravenosť a flegmatický pokoj...nechcem byť to uvrčané dieťa, ale stále neviem vyrásť..musí v tom byť nejaká chyba..veď stačí byť len s tebou a ono to pôjde samo..nejde to, ono sa to asi nespraví samo. Keď sa decku niečo nepáči, neprestane tak skoro.
Už sa nehnevám, opadlo to, opäť si poviem, že už nebudem variť ten blivajz, že budem niečo robiť ,že sa niekam pohnem, nedovolím aby sa mi tie veci preháňali hlavou...ale to som si vravel už asi sto krát. Bojím sa, možno strach je hlavný problém. Bojím sa sklamania, bojím sa samoty, svojej väzby, odmietnutia, toho ,že sa zmení to moje teplé miestečko medzi ostatnými kameňmi na tej malej pláži s krásnym výhľadom.
Našiel som si zase toho istého vinníka, niekedy sa vráti a stále šepká, a ja sa stále pýtam, stále pochybujem, toľko inšpirácie na videoklipy v mojej blbej hlave. Možno je to jeho práca, no možno sám neviem, čo je to bezvýhradná dôvera. Dá sa vôbec dosiahnuť taký level, či vyliečiť z poranení, vieš to lepšie ako ja...vieš selektovať spomienky a vieš "zabudnúť". Mariánska priekopa asi nie je pre mňa dosť hlboká...musím nájsť niečo hlbšie.


On je mojou súčasťou, tým nepriateľom a vinníkom som ja...