Málo vzduchu

Asi je nejakým pravidlom, že len čo je človek hore a ma pocit, že veci sú ako majú byť..musí do niečoho spadnúť.
Neviem či to robím sám alebo je to sínusoida...keď si hore je ľahké nič neriešiť.
Stále je vo mne asi kúsok toho naivného dieťaťa ako na fotke...ja asi iný byť neviem.

Ťažko sa mi dýcha..a nebude to len tou narýchlo šluknutou cigaretou.

Oplatí sa veriť..alebo si treba nasadzovať okuliare dúhových farieb...filtrovať z okolia to čo nás zraňuje, štve, bolí. Ľudia sa nemenia.

Snáď sa rozdýcham, zhodil som na seba ten balvan sám..alebo bol na mňa naozaj hodený.
Neviem čo je ozajstné pokiaľ nevidím do mysle druhého..to by bolo byť telepatom...asi by ma to zabilo. Ten malý naivný chlapec si vraví...nafukuješ blbosti a robíš z nich dôležitosti. Bodaj by mal pravdu..ale neviem či ich dokážem zadusiť. Neviem ich uniesť..a viem, že keď nájdu adresáta bude skôr horšie.